Úžasné fakty o pamäti

Ľudská pamäť je fascinujúca vec. Po stáročia boli ľudské bytosti v úcte k schopnosti toho druhého vybaviť si informácie. Teraz je ťažké si to predstaviť, ale v časoch, keď mal priemerný človek obmedzený prístup k historickým informáciám, sa dejiny odovzdávali ústne. V takej ranej spoločnosti je ľahké vidieť hodnotu schopnosti preukázať výnimočné schopnosti vybavovania si pamäte.

Teraz môžeme rovnako ľahko outsourcovať svoje spomienky na naše smartfóny, časovače a iné upozornenia, ktoré zaistia, že máme pred sebou všetky informácie alebo pripomienky, ktoré by sme mohli potrebovať, keď ich budeme potrebovať. A napriek tomu sme stále fascinovaní ľudskou pamäťou, výkonmi, ktorých je schopná, a tým, ako pôsobí ako požehnanie aj prekliatie v našom každodennom živote.

Neexistuje žiadny efektívny limit na množstvo informácií, ktoré si zapamätáte

Neustále zabúdame na veci a niekedy by sme si radi mysleli, že je to preto, že sa učíme nové veci, čo vytláča staré a nepotrebné informácie. Nie je to však tak. Často si myslíme, že naše mozgy sú ako počítače a naša pamäť je ako pevný disk, oblasť mozgu, ktorá je vyhradená na ukladanie vecí, ktoré možno nakoniec „naplniť“.

Najnovší výskum naznačuje, že hoci ide v dosť hrubom zmysle o presné hodnotenie pamäte, limit, ktorý je kladený na náš mozog, pokiaľ ide o informácie, ktoré dokáže uložiť, je obrovský. Paul Reber je profesorom psychológie na Northwestern University a myslí si, že má odpoveď. Profesor Reber kladie limit na 2.5 petabajtov dát, čo zodpovedá približne 300 rokom „videa“.

Zapojené čísla

Profesor Reber zakladá svoj výpočet na nasledujúcom. Po prvé, ľudský mozog pozostáva z asi jedného milióna neurónov. Čo je to neurón? Neurón je nervová bunka, ktorá je zodpovedná za vysielanie signálov do mozgu. Pomáhajú nám interpretovať fyzický svet z našich vonkajších zmyslov.

Každý z neurónov v našom mozgu tvorí približne 1,000 spojení s inými neurónmi. S približne jednou miliardou neurónov v ľudskom mozgu to predstavuje viac ako bilión spojení. Každý neurón sa podieľa na vybavovaní viacerých spomienok súčasne, čo exponenciálne zvyšuje kapacitu mozgu ukladať spomienky. Týchto 2.5 petabajtov dát predstavuje 2 a pol milióna gigabajtov, ale prečo pri všetkom tomto úložnom priestore toľko zabúdame?

Len sme sa naučili, ako liečiť stratu pamäte

Strata pamäti je príznakom mnohých neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Môže sa vyskytnúť aj po mŕtvici alebo poranení hlavy. Len nedávno sme začali chápať tieto choroby a ponúkli nám veľa poznatkov o tom, ako funguje pamäť. Trvalo dlho, kým sa zredukovala stigma obklopujúca mnohé z týchto neurologických ochorení, ale v súčasnosti ju oveľa lepšie reprezentujú skupiny starostlivosti o pacientov a poradenské skupiny, ako napr. Insight Medical Partners. S väčšou podporou a povedomím sa uskutočnilo viac výskumu a navrhli sa lepšie spôsoby liečby.
Ľudská pamäť je skutočne fascinujúci a komplikovaný fenomén. Podobnosť nášho mozgu s počítačom sa ukazuje ako užitočný obraz pri zvažovaní funkcií mozgu.